Názov knihy, no najmä jej podnázov „mozgovokompatibilné učenie“ akiste prekvapil mnohých, ktorí po nej siahli. Pod pojmom mozgovokompatibilné učenie sa rozumie istý komplexný prístup k vyučovaniu, ktorý vychádza z najnovších poznatkov o mozgu, z poznatkov o tom ako sa mozog učí. Skutočnosťou je, že mnohé pojmy, ktoré dnes rezonujú v súvislosti s vyučovaním sú nové, resp. menej zaužívané. Pôvodne sme uvažovali nad pojmami „neuropedagogika“ alebo „neurodidaktika“. Tieto pojmy sú v ostatných rokoch čoraz častejšie používané v Európe. Avšak vzhľadom na to, že didaktickej terminológii nie sú ešte celkom známe a zaužívané, zvolili sme názov, ktorý je známejší z teórie integrovaného tematického vyučovania, v neposlednom rade súvisí aj s neuropedagogikou. Výber témy súvisí aj s tým, že doposiaľ sme venovali menšiu pozornosť najnovším výskumom mozgu vo vzťahu k tomu ako sa mozog učí, resp. vzťahu: vyučovanie - mozog - žiak. Aby sme predišli nedorozumeniu, podčiarkujeme, že máme na mysli pedagogicko-didaktickú a nie medicínsku oblasť. O tomto trende – vyučovanie, mozog, učenie - sa ľahko možno presvedčiť na ktoromkoľvek internetovom prehliadači. Stačí do neho napísať pojem mozgovokompatilné učenie, neuropedagogika alebo neurodidaktika a zistíme koľko článkov o tejto oblasti je napísaných v slovenskom jazyku a koľko v iných jazykoch. Týmto pripomenutím sledujeme nasledovné [...]
Obsah
1 NEUROPEDAGOGIKA A NEURODIDAKTIKA
1.1 Pohľad na mozog
1.2 Mozog, učenie a vyučovanie
2 ZÁSADY MOZGOVOKOMPATIBILNÉHO UČENIA A VYUČOVANIA
2.1 Inteligencie H. Gardnera vo vyučovaní
2.2 Mozog a motivácia
3 NEURODIDAKTICKÝ POHĽAD NA STRES AKO FAKTOR OVPLYVŇUJÚCI PROCES UČENIA
3.1 Učenie založené na poznaní mozgu
3.2 Stres a jeho vplyv na proces učenia
3.3 Typy stresu
3.4 Mozog v distrese
3.5 Žiak v distrese
3.6 Reakcie na ohrozenie a jeho zastavenie
3.7 Dôležitosť oddychu
3.8 Model vyučovania založený na poznaní mozgu
3.8.1 Pred vyučovacou hodinou
3.8.2 Počas vyučovania
3.8.3 Po vyučovaní
4 VYBRANÉ ASPEKTY UČENIA SA A EMOCIONALIZÁCIE VYUČOVANIA
4.1 Pojem emócia, jej charakteristika a funkcie emócií
4.2 Úloha emócií v procese učenia sa
4.3 Vlastnosti emócií
4.4 Úžasná amygdala
4.5 Emocionálne vyučovanie
Ciele a tematické okruhy publikácie
Hlavným cieľom tejto publikácie je priblížiť pedagogickej verejnosti princípy takzvaného mozgovokompatibilného učenia, pričom sa autori snažia o prepojenie najnovších neurovedeckých poznatkov o fungovaní mozgu s modernými didaktickými metódami na skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu.
- Vzťah medzi činnosťou mozgu a procesmi učenia sa a vyučovania.
- Význam emocionálnych aspektov a motivácie pri nadobúdaní vedomostí.
- Neurodidaktický pohľad na stres a jeho vplyv na pamäť a kognitívny výkon.
- Využitie teórie viacnásobnej inteligencie Howarda Gardnera v školskej praxi.
- Strategické modely vyučovania založené na poznaní mozgu.
Auszug aus dem Buch
3.2 Stres a jeho vplyv na proces učenia
Neuropedagogika a neurodidaktika venujú pozornosť, okrem iného, aj stresu vo vyučovaní. Stres je podľa E. Jensena (2008) reakcia tela na vnem, nie na realitu. Nastáva vtedy, keď si človek uvedomuje reakcie vyplývajúce zo skúsenosti na nepriaznivú situáciu alebo osobu. Ďalej si uvedomuje aj to, že svoje reakcie nemá pod kontrolou alebo stráca kontrolu nad situáciou, v ktorej sa nachádza. No aj napriek tomu je jeho zámerom uzavrieť kompromis.
Ak je napríklad našim cieľom dostať sa bezpečne a načas domov, aby sme sa stihli pripraviť na nasledujúci deň, stres prichádza v momente, keď je na ceste autonehoda a náš cieľ prísť včas domov je ohrozený. To znamená, že stres nie je v našom okolí, mimo nás, ale záleží na situácii, do ktorej sa dostávame a ktorá v nás stres podvedome vyvolá. Stres vzniká v tele ako výsledok vnímania. Zmeňte vnímanie a zmeníte úroveň vlastného stresu.
Stres je dynamickou silou, ktorá nás robí živými a udržuje pri živote. Spôsobuje, že stojíme, sedíme, hovoríme, plačeme, tvrdo pracujeme, pracujeme menej a vykonávame veľa ďalších rutinných vecí počas dňa. Nie je to nevyhnutná a negatívna emócia, ale stáva sa „obetným baránkom“ vysvetľovania mnohých situácií. Stres je v našej kultúre relatívne nový pojem, ktorý sa stal rýchlo uznávaným, pretože profesionáli boli schopní odmerať jeho fyziologické, biomechanické a klinické odpovede tela naň. Ďalej je možné vysvetliť, prečo sú naň niektorí ľudia citlivejší a náchylnejší. Títo ľudia nie sú schopní zvládnuť stres a stresové situácie, môžu im spôsobiť ochorenia, ktorých zodpovednosť pripíšu práve stresu (Russel, J., 2000, s. 12-16).
Zhrnutie hlavných kapitol
NEUROPEDAGOGIKA A NEURODIDAKTIKA: Táto kapitola definuje základné pojmy a vysvetľuje, prečo je potrebné zohľadňovať neurovedecké poznatky o mozgu v pedagogickej praxi.
ZÁSADY MOZGOVOKOMPATIBILNÉHO UČENIA A VYUČOVANIA: Kapitola predstavuje 11 kľúčových zásad pre efektívne učenie a rozoberá individuálne inteligencie žiakov podľa H. Gardnera.
NEURODIDAKTICKÝ POHĽAD NA STRES AKO FAKTOR OVPLYVŇUJÚCI PROCES UČENIA: Táto časť analyzuje rozdiel medzi pozitívnym a negatívnym stresom (distresom) a ich priamy dopad na kognitívne funkcie a zdravie žiaka.
VYBRANÉ ASPEKTY UČENIA SA A EMOCIONALIZÁCIE VYUČOVANIA: Kapitola zdôrazňuje neoddeliteľnosť emócií od učenia a vysvetľuje kľúčovú úlohu amygdaly v emocionálnom prežívaní školského prostredia.
Kľúčové slová
neurodidaktika, neuropedagogika, mozgovokompatibilné učenie, mozog, neurón, synapsia, stres, distres, eustres, emócie, emocionalita, inteligencie, pamäť, motivácia, amygdala
Často kladené otázky
Čo je hlavnou témou tejto publikácie?
Kniha sa zaoberá problematikou mozgovokompatibilného učenia a prináša nové pohľady na výchovno-vzdelávací proces prostredníctvom poznatkov z neurovied.
Aké sú ústredné tematické okruhy práce?
Hlavnými témami sú fungovanie mozgu pri učení, rola emócií, vplyv stresu na žiaka a aplikácia inovatívnych metód do vyučovania.
Aký je primárny cieľ tejto publikácie?
Cieľom je podnietiť záujem učiteľov o procesy prebiehajúce v mozgu žiakov a ukázať, ako lepšie pochopenie týchto mechanizmov môže viesť k efektívnejšiemu vyučovaniu.
Akú vedeckú metódu autori využívajú?
Autori využívajú metódu analýzy odbornej literatúry a syntézy poznatkov z rôznych vedných odborov, ako sú neurológia, psychológia a pedagogika.
Čo je kľúčovým obsahom hlavnej časti knihy?
Hlavná časť sa zameriava na konkrétne zásady mozgovokompatibilného učenia, riadenie stresu v triede a emocionálne aspekty vyučovacieho procesu.
Ktoré kľúčové slová najlepšie charakterizujú túto prácu?
Prácu charakterizujú pojmy ako neurodidaktika, stres, emócie, amygdala, mozgová kôra a viacnásobné inteligencie.
Prečo je amygdala v kontexte učenia dôležitá?
Amygdala je kľúčová štruktúra v limbickom systéme, ktorá spracováva emócie. Jej nadmerná aktivácia pri strese alebo strachu môže doslova „zablokovať“ prenos informácií do vyšších centier mozgu, čo znemožňuje efektívne učenie.
Ako môžu učitelia zmierniť stres u žiakov?
Učitelia môžu stres redukovať vytváraním bezpečného prostredia, podporou pozitívnych vzťahov medzi žiakmi, využívaním tímových aktivít a poskytovaním dostatočného času na spracovanie učiva.
- Citation du texte
- Erich Petlák (Auteur), Jana Trníková (Auteur), 2010, Neurodidaktika a vyučovanie, Munich, GRIN Verlag, https://www.grin.com/document/155562
